Povinnosti obce

Novelizácia zákona o odpadoch ustanovuje zavedenie novej zákonnej povinnosti obce zaviesť a zabezpečovať triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Podľa ustanovenia § 39 ods. 16 novely zákona o odpadoch:

(16) Obec je bez toho, aby bola dotknutá povinnosť obce podľa odseku 5 písm. b) povinná zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre

a)  papier, plasty, kovy, sklo,

b) biologicky rozložiteľné komunálne odpady, okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne.“.

Na základe ustanovenia § 39 ods. 16 novely zákona o odpadoch sa tak už povinnosť obce separovať biologicky rozložiteľný komunálny odpad nebude odvíjať od vládou schválenej Stratégie nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom, ale je priamo ustanovená zákonom o odpadoch, tzn. od 01. 01. 2013 majú obce/mestá priamu povinnosť zaviesť a vykonávať triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, s výnimkou tzv. „kuchynského odpadu“, t. j. biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu /odpad z domácností, reštaurácií, jedální, bufetov, kaviarní, nemocníc, školských jedální a pod./ pochádzajúceho z činnosti fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb prevádzkujúcich zariadenia spoločného stravovania. Vo vzťahu k biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, tak obec nesie zodpovednosť „iba“ za  biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorý pochádza od priamo od občana – odpad z domácností.

Zodpovednosť za plnenie povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu vo vzťahu k biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpad nesie prevádzkovateľ kuchyne, ktorý je pôvodcom tohto odpadu a nie obec. 

Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 novely zákona o odpadoch:

(2) Za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na území obce, a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec. Fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania 48f) (ďalej len “prevádzkovateľ kuchyne“) zodpovedá za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 17 novely zákona o odpadoch:

(17) Prevádzkovateľ kuchyne je povinný zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorého je pôvodcom.

Na základe doplneného ustanovenia v  § 39 ods. 2 zákona o odpadoch nesie zodpovednosť za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, ktorého pôvodcom je fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba  prevádzkujúca zariadenie spoločného stravovania táto osoba (ďalej len „prevádzkovateľ kuchyne“) a nie obec. V prípade biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu tak dochádza k rozdeleniu zodpovednosti medzi obec a prevádzkovateľa kuchyne. Obec v tomto prípade nesie zodpovednosť iba za biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorý pochádza priamo od občana.

Povinnosťou obcí bude mať zároveň povinnosť upraviť podrobnosti systému nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom všeobecne záväzným nariadením obce /VZN/, v ktorom má obec povinnosť upraviť podrobností o spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov, o spôsobe triedeného zberu komunálnych odpadov, ako aj dôvody prípadného nezavedenia triedeného zberu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu v obci.

Podľa § 39 ods. 6 novely zákona o odpadoch:

(6) Obec upraví v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva (§ 3 ods. 1) podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi, vrátane biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov od prevádzkovateľa kuchyne48f a elektroodpadov z domácností všeobecne záväzným nariadením, v ktorom ustanoví najmä podrobnosti o spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov, o spôsobe triedeného zberu komunálnych odpadov jednotlivých zložiek komunálnych odpadov, o spôsobe nakladania s drobnými stavebnými odpadmi, ako aj miesta určené na ukladanie týchto odpadov, na zneškodňovanie odpadov a dôvody nezavedenia triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov podľa odseku 18.

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je vhodné alebo prakticky uskutočniteľné vyžadovať zavedenie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v každej obci, a to už k dátumu 01. 01. 2013, novela zákona ustanovuje štyri výnimky z plnenia tejto povinnosti.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 18 novely zákona o odpadoch:

(18) Povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady sa nevzťahuje na obec

a) ktorá zabezpečí energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 2 alebo

b) ak

1. to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach,

2. preukáže, že najmenej 50 % obyvateľov kompostuje vlastný odpad alebo

3. je to pre obec ekonomicky neúnosné, pretože náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom  ustanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku.

Z dôvodu praktickej neuskutočniteľnosti zavedenia povinnosti separácie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v aktuálnych technických a ekonomických podmienkach všetkých obcí/miest v Slovenskej republike, novela zákona o odpadoch ustanovuje výnimky vo vzťahu k povinnosti obce zaviesť a vykonávať triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na obec:

-          ktorá zabezpečí energetické zhodnotenie odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 2 zákona,

-          v ktorej to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach,

-          ak preukáže, že najmenej 50 % obyvateľov kompostuje vlastný odpad,

-          pre ktorú je to ekonomicky neúnosné, pretože náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom  ustanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku.

Späť na začiatok