Spaľovanie a energetické zhodnocovanie

Biologické odpady sa zvyčajne spaľujú ako súčasť komunálnych odpadov. Spaľovanie môže byť v závislosti od energetickej účinnosti[1] procesu formou energetického zhodnocovania odpadov, alebo byť formou ich zneškodňovania. Keďže vlhké biologické odpady znižujú účinnosť spaľovania, jej zvýšenie možno dosiahnuť elimináciou biologických odpadov z komunálnych odpadov[2]. Na druhej strane sa spálené biologické odpady v súlade so smernicou o obnoviteľnej elektrickej energii[3] a s navrhovanou smernicou o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov[4] považujú za „obnoviteľné palivo“ bez obsahu uhlíka (ako alternatíva fosílnych palív bez vplyvu na zmeny klímy). Úroveň spaľovania bioodpadov dosahuje napr. 47 % vo Švédsku a 55 % v Dánsku[5]. V obidvoch krajinách sa spaľovanie biologických odpadov, ktoré nie sú separovane zbierané, zvyčajne vykonáva v rámci procesu kogenerácie elektrickej energie a tepla a s kondenzáciou dymového plynu, čo vedie k vysokej účinnosti a efektívnemu energetickému zhodnoteniu. Spaľovanie odpadov vyžaduje vyššie investície, znižuje však objem skládkovaných odpadov a nevyžaduje zmeny v existujúcich schémach zberu komunálnych odpadov a ich následného ukladania na skládky, pričom prináša príjem z výroby elektrickej energie a tepla.

Energetická účinnosť súčasných spaľovní pevného komunálneho odpadu sa značne odlišuje v závislosti od toho, či spaľovňa poskytuje teplo, elektrickú energiu alebo oboje v zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie[6] ako aj v závislosti od použitej technológie (napríklad kondenzácia dymových plynov umožňuje dosiahnuť vyššiu účinnosť).

Environmentálne vplyvy spaľovaného pevného komunálneho odpadu obsahujúceho biologicky rozložiteľný odpad sa vzťahujú najmä na emisie zo spaľovní do ovzdušia (vrátane emisií skleníkových plynov) a na stratu organických látok obsiahnutých v spaľovaných odpadoch. Environmentálnu záťaž predstavuje tiež produkty spaľovacieho procesu (popol, troska, produkty filtrácie dymových plynov), ktoré sa často musia zneškodňovať ako nebezpečný odpad.


[1] Podľa prílohy II k rámcovej smernici o odpadoch sú zariadenia na spaľovanie určené na spracovanie komunálneho odpadu považované za spôsob zhodnotenia, ak ich energetická účinnosť nie je nižšia než 0,60 v prípade zariadení prevádzkovaných pred 1. januárom 2009 a 0,65 v prípade zariadení, ktoré dostali povolenie po 31. decembri 2008.
[2] Predspracovaná zložka odpadu určená na spálenie sa nazýva aj TAP (tuhé alternatívne palivo) alebo RDF (palivo z odpadov).
[3] Smernica 2001/77/ES.
[4] KOM(2008) 19.
[5] Eurostat 2008.
[6] V Eunomii (2002) sa predpokladalo, že v krajinách EÚ 15 charakteristická spaľovňa produkujúca výlučne elektrickú energiu dosahuje 21 % energetickej účinnosti a zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie (CHP) generujú energiu so 75 % účinnosťou.

Späť na začiatok