Skládkovanie

Hoci podľa hierarchie odpadového hospodárstva predstavuje skládkovanie najhoršiu alternatívu, v EÚ je to najvyužívanejšia metóda zneškodňovania komunálnych (aj biologicky rozložiteľných) odpadov. Skládky odpadov musia byť vybudované a prevádzkované v súlade so smernicou EÚ o skládkach odpadov[1] (nepriepustné bariéry, zariadenie na zachytávanie metánu a pod.), aby sa predišlo environmentálnym škodám z tvorby metánu a kvapalného odpadu. V EÚ biologické odpady zvyčajne predstavujú 18 – 60 % komunálnych odpadov, pričom väčšina z nich sa upravuje menej preferovanými spôsobmi podľa hierarchie odpadového hospodárstva. Priemerne 41 % komunálnych odpadov sa ukladá na skládky[2], v niektorých členských štátoch (napríklad Poľsko, Litva) tento podiel prekračuje 90 %. Avšak v dôsledku spomenutej smernice o skládkach odpadov sa od roku 2000 priemerné množstvo komunálnych odpadov v rámci EÚ znížilo z 288 na 213 kg na osobu a rok.

V prípade uloženia bioodpadov na skládkach sa, ako sme už spomenuli, produkuje skládkový plyn a výluh. Ak sa skládkový plyn nezachytí, do veľkej miery prispieva k skleníkovému efektu[3], keďže pozostáva najmä z metánu, ktorý je podľa Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC)[4] 23-krát silnejší než oxid uhličitý, pokiaľ ide o vplyv na zmenu klímy v horizonte 100 rokov. Ak sa priesakové vody na skládkach nezachytia, môžu kontaminovať podzemnú vodu a pôdu.

Pozitívne aspekty skládkovania biologicky rozložiteľných odpadov neexistujú. Negatívny vplyv skládkovania sa dodržiavaním podmienok ustanovených v smernici EÚ o skládkach odpadov zníži, avšak neeliminuje. Táto metóda sa preto nepovažuje za vhodné riešenie problematiky odpadového hospodárstva. Predstavuje najlacnejšiu alternatívu, najmä v prípadoch, ak je cena pôdy nízka, alebo v prípadoch, ak sa environmentálne náklady skládkovania a budúce náklady na uzatvorenie a rekultiváciu skládky a náklady na následnú starostlivosť nepremietli v poplatku za uloženie odpadov.


[1] Napr. smernica 1999/31/ES.
[2] Tieto a ďalšie údaje o skládkovaní – Eurostat 2008.
[3] Aj pri kompostovaní, anaeróbnej digescii a mechanicko-biologickej úprave bioodpadov sa produkujú emisie skleníkových plynov (CH4, N2O a CO2).
[4] www.ipcc.ch

Späť na začiatok