Čo je bioodpad

Podľa smernice “biodegradovateľný odpad” znamená odpad, ktorý môže byť anaeróbne alebo aeróbne rozložený, ako napríklad odpad z potravín, rastlinný odpad, papier a lepenka. Uvedená definícia bola transponovaná vyhláškou MŽP SR č. 283/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov.

Podľa štúdie „Nakladanie s biologickým odpadom v Európskej únii“ patrí medzi biologicky rozložiteľný odpad bioodpad zo záhrad a parkov, potravinový alebo kuchynský odpad z domácností, reštaurácií alebo maloobchodných predajní (sektor stravovania) ako aj obdobný odpad zo závodov, kde sa spracúvajú potraviny. Podľa tejto definície teda biologický odpad nezahŕňa zvyšky z činností v poľnohospodárstve a lesníctve, hnoj, odpadové kaly a iný biologicky rozložiteľný odpad ako napr. prírodný textil, papier alebo spracované drevo.

Respiračná aktivita po štyroch dňoch (AT4) bioodpadov je vyššia ako 10 mg O2/g sušiny a dynamický respiračný index prevyšuje 1.000 O2/kg spáliteľných látok za hodinu. Biologicky rozložiteľné odpady predstavujú kvantitatívne najvýznamnejšiu zložku komunálnych odpadov.

Samostatnú, veľmi významnú skupinu bioodpadov tvoria biologicky rozložiteľné komunálne odpady (BRKO), ktoré sú najčastejšie súčasťou komunálnych odpadov a vzhľadom na skutočnosť, že v prevažnej miere ich tvoria odpady s pomerne malým podielom separácie (na rozdiel od čiastočnej separácie papiera, skla a plastov), bývajú zmesou všetkých bioodpadov. Najčastejšie ich tvoria odpady zo záhrad a parkov, potravinové a kuchynské odpady z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľné odpady z potravinárskych závodov. Pod tento pojem nespadajú zvyšky z lesníctva alebo poľnohospodárstva, hnoj, splaškové kaly alebo priemyselné biologicky rozložiteľné odpady. Biologicky rozložiteľné komunálne odpady zo zelene zvyčajne obsahujú 50 – 60 % vody a v porovnaní s kuchynskými BRKO obsahujú viac drevnej hmoty (lignocellulosis). Kuchynské biologicky rozložiteľné odpady neobsahujú drevo, obsahujú však až 80 percent vody.

V súčasnom európskom odpadovom hospodárstve platí zásada, že všetky odpadové produkty, ktoré je možné zhodnotiť alebo recyklovať, teda spracovať a následne využiť, by sa nemalo zneškodňovať (ukladaním na skládkach alebo spaľovaním). V prípade bioodpadov je tento princíp zakotvený v smernici o skládkach odpadov 1999/31/ES, ktorá bola implementovaná aj do slovenského právneho poriadku. Biologicky rozložiteľné odpady sa však aj napriek tomu v značnej miere zneškodňujú vo viacerých európskych krajinách skládkovaním a pri ich rozklade vzniká skládkový plyn (jeho hlavnou zložkou je metán), ktorý prispieva k zosilňovaniu skleníkového efektu (príspevok metánu predstavuje cca 15 %, čo určite nie je zanedbateľné).

Späť na začiatok